Dnes už každý poriadnejší foťák má aj tzv. SCÉNICKÉ REŽIMY, ktoré sa tam dajú pomerne jednoducho navoliť. Sú to režimy, v ktorých sú pre určité situácie (fotenie krajiny, portrétu, rýchleho pohybu...) prednastavené optimálne parametre, resp. zablokované niektoré nevhodné veci, na ktoré si voľakedy fotograf musel pamätať a prácne si ich nastavovať. Dnes ti stačí urobiť dva-tri krát ťuk, prípadne ak si to predvídavo navolíš, tak iba potočiť kolečkom a cvaknúť znova.
Dobrým príkladom nato je fotenie v prírode. Ak máš možnosť kolečkom predvoľby si prepínať medzi dvomi rôznymi vybratými režimami, tak začneš fotiť v režime „krajinka“. Ak ti pritom automatika zasignalizuje, že máš napríklad presvetlenú oblohu (nedajú sa rozoznať oblaky), prepneš na druhý pripravený režim – „letecké zábery“ a urobíš ďalší cvak. Tento režim je pôvodne určený na fotenie cez sklo (okno lietadla) a eliminuje odrazy tým, že záber je mierne podexponovaný a automatika imituje ešte aj použitie niektorého druhu farebného filtra.
Ďalším príkladom je kombinácia režimu „krajinka“ a „portrét“, ktorú používam vtedy, keď chodíme po pamätihodnostiach, raz sme vnútri, raz vonku... Jeden režim mi dovolí nastaviť si fixne najnižšiu možnú citlivosť filmu (ISO), ale má automaticky zablokovaný blesk, druhý režim to má naopak.