Kúpil si si drahý foťák a furt to nie je ono? Čím to asi tak môže byť? Žeby ten foťák...? To je veľmi málo pravdepodobné. Skôr to bude tak, že si si poriadne nepreštudoval návod na obsluhu a že si si neuvedomil či nepochopil správne význam a fungovanie jednotlivých režimov aparátu.

Napríklad:
Dnes už každý digifoťák má menší-väčší zoom a aký-taký stabilizátor obrazu.

ZOOM môže byť optický alebo digitálny. Ja si všímam zásadne iba ten optický, lebo to, čo dosiahnem digitálnym zoomom, môžem urobiť oveľa lepšie pri spracovaní fotky v počítači. Jedine, že by som nemal túto možnosť a musel by som dávať robiť fotky priamo z foťáka, resp. z pamäťovej karty.

STABILIZÁTOROV je tiež viacero druhov, ale najlepší a najúčinnejší je vždy OPTICKÝ. Slúži nato, aby obraz bol za daných podmienok čo najmenej roztrasený a rozmazaný. Pri menej priaznivých svetelných podmienkach a pri fotení na veľké vzdialenosti s veľkým priblížením (zoomom) do veľkej miery umožňuje, aby si nemusel použiť statív.

Ďalšia veľmi užitočná pomôcka v tomto smere je vec, ktorú máloktorý dovolenkový fotograf zvykne používať – SAMOSPÚŠŤ. Bežne sa samospúšť považuje za vymoženosť, že ak chcem byť na fotke aj ja, tak mi dáva čas, aby som po stlačení spúšte stihol dobehnúť k ostatným. Pre našu potrebu je najlepšie, ak sa samospúšť dá nastaviť na krátky čas, napr. na jednu či dve sekundy. Že PREČO? Môžeš mať všetko optimálne nastavené a fotka pritom sa ti nemusí ešte podariť, môže byť rozmazaná, hlavne pri spomínaných nie práve ideálnych podmienkach. Záber môže byť pohnutý, rozmazaný aj pretože hlavne menej skúsený fotograf NAJVIAC POHNE FOTOAPARÁTOM PRI STLAČENÍ (domačknutí) SPÚŠTE. Keď si však nastavíš samospúšť napr. na dve sekundy, polovičným stlačením spúšte zaostríš,   DOSTLAČÍŠ SPÚŠŤ A POTOM UŽ IBA DRŽÍŠ so zadržaným dychom, môže sa ti podariť bez statívu odfotiť napríklad bratislavskú vysielačku Kamzík zo Zobora (pri Nitre). Ešte lepšie budeš mať šance získať pekný záber aj za pochybných podmienok (už ti na displeji svietia kadejaké červené symboly), ak si nájdeš možnosť oprieť foťák o nejaký predmet (plot, zábradlie, kandeláber, lavica v chráme...)

Ešte stále máš nastavený foťák na plnú automatiku (na blbečka)? Veď automatika to zvládne, či nie?
Zvládne, ale ako! Navolí si také parametre, aby obraz nebol rozmazaný.
Zvyčajne pri slabšom svetle to urobí tým, že nastaví vysokú hodnotu „ISO“, čo je vlastne „citlivosť filmu“. Tí, čo voľakedy fotili aj na kinofilm, si možno ešte pamätajú, že keď si do aparátu dali vysoko citlivý film, tak mohli síce fotiť aj za horších svetelných podmienok, ale tie zábery boli podstatne zrnitejšie. No a naše nové superdigifoťáky nám tam s ľahkosťou hodia namiesto ISO 80 alebo ISO 100 napríklad ISO 800 až 3600. potom sa čudujem, že čo to je s tým foťákom, veď včera mi ešte robil také pekné fotky...