Od detstva ma bavilo všetko, čo nejako súviselo s optikou – lupy, mikroskopy, ďalekohľady, fotoaparáty... Umožňujú vidieť veci, ktoré voľným okom nevidíme, resp. tie veci ešte aj zachytiť vo forme obrazu, aby sme to mohli.
Vždy som rád chodil do prírody aj s rodinou a deti sme učili všímať si veci okolo seba.
Keď sme mali prvé fotoaparáty na zvitkový film a neskôr aj na kinofilm, už sme mali možnosť tieto momenty aj zachytiť a  ukázať aj iným.

K prvému digitálnemu fotoaparátu som sa dostal cez prázdniny v roku 2004. Mal 3,2 MP a dalo sa ním robiť celkom pekné fotky. V podnikovej knižnici som hneď išiel pátrať po odbornej literatúre a našiel som knižku vydanú päť rokov predtým. nechcel som veriť svojim očiam, keď som sa tam dočítal, že vraj fotoaparáty s citlivosťou nad 1 MP sú zbytočným prepychom, ktorý využijú jedine profesionálni fotografi a že digitálny aparát má tú obrovskú výhodu, že nafotené zábery si môžeme prezrieť hneď keď prídeme domov, ak ho pripojíme na PC. To už ale každý digitálny foťák mal aj svoj displej, ten môj mal uhlopriečku 2 palcov a tie megapixely – vtedy už každý druhý mal mobil s foťákom 1,2 MP.

Keď som s tým prvým foťákom začal mať problémy, poobzeral som sa po trhu, čo by sa mi najviac hodilo k môjmu príležitostne-dovolenkovému foteniu. Veľké a komplikované profesionálne „kvichty“ ma nikdy nepriťahovali a po dlhšom váhaní som sa rozhodol za vtedy najnovší model firmy Panasonic – za malý kompaktný  tzv. „piadiultrazoom“ DMC - TZ1 s vynikajúcim optickým stabilizátorom a 10-násobným optickým zoomom, ktorý sa dal „natiahnuť„ až na 12,5-násobok. Mal množstvo vydarených scénických režimov a bol hlavne veľmi pohotový a skladný (zmestil sa dokonca aj do vrecka na košeli).

Ďalší aparát som si kúpil pri odchode do dôchodku, tiež z tejto rady, s označením TZ10, ktorý mal v podstate všetky parametre dvojnásobné oproti predošlému modelu, napr. zoom až 25-násobný. S obidvomi aparátmi som sa dôkladne zoznámil, podrobne som preštudoval ich návody na obsluhu, ba som vyzistil aj také ich vlastnosti, ktoré tam ani nie sú uvedené. Keď som svoje fotky ukazoval rôznym známym, nechcelo sa im veriť, že som to nafotil s takou „krpatou mašinkou“.